Hej mladý! Naštartuj sa na šťastný život...

Autor: Dominika Hagarova | 19.5.2016 o 14:22 | Karma článku: 3,87 | Prečítané:  621x

Mladosť - radosť či v súčastnosti skôr mladosť - stres, nátlak, pochybnosti...Kto hľadá nájde, tak si teda namiesto toho stresu poďme nájsť šťastie.   

Či sme šťastní závisí vo veľkom na našich povahách a hodnotách. Šťastie je však v súčasnosti vo veľkom ovplyvňované spoločnosťou v ktorej žijeme. 

Na jednej strane môžeme byť vďační, že sa nachádzame v západnom svete a tým sa nám ľahšie uspokojujú naše základné potreby. Väčšina máme všetkého dostatok. Tým dostatkom nemyslím to, že nemáš Audinu a najnovší iphone. Myslím tým to, že sa nebojíme čo do úst, chodíme si do škôl či nemusíme chodiť do hory zbierať drevo v treskúcej zime...

No, len nám to nestačí. Vidíme ľudí okolo čo majú viac, a tak chceme aj my. A čím sa nám to menej darí, o to horšie sa cítime. Úspech sa hodnotí výškou príjmu. Naše myšlienky sú v začarovanom kruhu, ako byť čo najúspešnejší. A keď sa najviac snažíme, tak náš kamoš švihne na sociálnu sieť fotku v bare na Bali a naša energia klesne na bod mrazu. Toto je sila materiálne orientovaného sveta. Namiesto toho, aby nás robil šťastnejšími, vidíme čoraz viac ľudí zachmúrených.

 

Keď sa učíme od tých "nevyspelých"

Tí starší radi skonštatujú, že hoci v minulosti nebol taký blahobyt, ale ľudia boli šťastnejší a viac si vážili jeden druhého. Ten návrat k jednoduchosti vie naozaj dať človeku pocit šťastia. Možno aj preto ľudia hľadajúci únik z tohto šialenstva vyhľadávajú čím ďalej, tým viac krajiny tretieho sveta. Tam žijú ľudia z nášho pohľadu zaostalí, ale o to viac srdečnejší a bezstarostnejší.

Jasné, turista z nich vie mať pekné nervy. Hlavne keď sa mu miestni predavači snažia vnútiť všetky možné dekoračné predmety a decká sú vyslané na žobranie. Nerozprávam o nich. Hovorím o tých neskazených turizmom.

Tí z nás, ktorí prežili nejaké dobrovoľníctva či pobyty v chudobných komunitách, vedia o čom hovorím. Na chvíľu zastane čas a každému z miestnych je jedno, aké postavenie máš v spoločnosti. Usmievajú sa a sú šťastní už len z toho, že sa s nimi rozprávaš. Človek z nich cíti úprimnosť, žiaden stres a hlavne radosť zo života.  Nie sú otrokmi neustáleho naháňania sa za niečím. Tam nie je nátlak spoločnosti aby boli dokonalí či najúspešnejší.  Sú radi, že majú večer čo do úst a nie že do ktorej reštiky zbehnú.. Prežiť nejaký čas s týmito ľuďmi je naozaj príjemné odpútanie sa od našich stresov a prehodnotenie svojho života.

               

Každý úspech aj neúspech na niečo je

Ach my deti novej generácie. Je na nás nátlak ako nikdy doteraz. Sila internetu, očakávania, porovnávania, to nás všetko núti byť lepšími v tom profesijnom smere.  Byť priebojnými, nebojácnymi, ísť aj cez mŕtvoly a robiť všetko preto, aby sme sa uchytili na trhu práce. A potom ako máme byť šťastnými? Veď ešte len skončíme školu a už od nás chcú, aby sme mali sto rokov praxe...Nedarí sa nám nájsť to čo hľadáme, cítime sa nanič a prichádza depka. Zároveň na druhej strane nechceme zobrať ponúknutú, nie až tak atraktívnu pracovnú ponuku, lebo naše vysokoškolsky vzdelané egá to nedovolia. Chceme rovno vysokú pozíciu len s teoretickými znalosťami. Obojstranná situácia. Taký bežný stav absolventov.

Jasné, každý by sme chceli byť čo najskôr finančne zabezpečení, ohodnotení a žiť si ako sa nám zachce. Ale ani jablko nedozreje za noc. Pokiaľ sa doň zahryzneme v septembri, musí mať strom listy, kvet, prejsť skúškou mrazu, pozviechať sa, pomaly rásť, prežiť obdobie sucha ale aj oživujúci dážď či chytiť farbu zo slnka. Tak je to aj s nami, tiež si musíme prejsť skúškami, ktoré nás posunú ďalej a vyformujú z nás správneho človeka. Či už po tej ľudskej, ale aj profesionálnej stránke. Nenechajme sa nimi teda odradiť a len prečkávať, pokiaľ to obdobie vývoja prejde. Naučte sa z neho čo najviac vyťažiť a nechmúrte sa!

A čo je hlavné, po tom všetkom budete chápať viac čím si mladý absolvent prechádza. A možno im neskôr vo svojom tíme vytvoríte lepšie podmienky pre čo najlepší rozbeh.

Návrat k hlavnému zdroju energie

Sila prírody je jasná a vie urobiť zázraky. Najviac som to pochopila, keď som sa pozerala z nemocnice v Poprade na východ slnka nad Tatrami. V tom čase môj kamarát pozeral z nemocnice v Darjeelingu na východ slnka nad Himalájami. Zatiaľ čo ja som spravila fotku, on namaľoval obrázok, o čom sme ani jeden nevedeli.

O pár dní mi ho poslal s komentárom: „Pri pohľade na Himaláje, ako som ležal v nemocnici v to ráno, ma zaplavili emócie. Cítil som sa plný lásky za všetky dary prírody. Okrem toho, môj synovec mi priniesol skicár, čo mi ručne urobil a tak som nakreslil tento obrázok. Všetko mi išlo hlavou a ja som sa cítil napriek nehode požehnaný. Prírodou a mojou rodinou, ktorá ma miluje.“

 Ja som sa zamyslela nad tou náhodou a poslala mu moju fotku tiež s ťažko romantickým popisom, ktorý som si zapísala v to ráno do denníka. „Videla som už tisícky východov slnka z rôznych kútov sveta... ani jeden však nemal takú silu ako východ slnka z nemocnice na dokonalé Tatry, zaliate červeným slnkom. Po pár dňoch v posteli som sa naň prišla pozrieť na vlastných nohách s pocitom vďačnosti, že som ešte dostala šancu vidieť túto dokonalosť prírody...“

Myslím že nie sme jediní, ktorí v tých životných skúškach našli silu práve v prírode. Tak choďte tam, kde to srší energiou. Nemusia to byť Tatry, ani Himaláje...stačí záhrada, les, strom...a som si istá, že na pocit šťastia dlho čakať nebudete. Životné skúšky sa nevyhnú nikomu, ale príroda nám vie pomôcť ich prekonať s väčšou ľahkosťou. Veď aj my sme predsa jej súčasťou...

Nech sa nám úsmev neotáča naopak

Nevravím, že sa teraz všetci presťahujeme do domorodého kmeňa a náš deň bude pozostávať zo zdravenia slnka a zbierania byliniek. Aj keď pekný bezstarostný život by to bol :-) Vývoj musí napredovať. Len možno nastal čas, aby napredoval nie až tak bezhlavo tým materiálnym smerom. Zamerajme sa skôr na rozvoj toho, čo nám dá pocit šťastia hneď a teraz. Nech máme radosť zo života každý deň nezávisle od nášho materiálneho bohatstva či životnej etapy. Veď ktovie čo zajtrajšok prinesie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?