Život v africkom kmeni na vlastnej koži

Autor: Dominika Hagarova | 27.5.2016 o 11:11 | (upravené 27.5.2016 o 11:36) Karma článku: 9,42 | Prečítané:  2877x

Môj trojmesačný pobyt v Tanzánii sa končil a ja som sa nejakým zázrakom dostala do pravej turizmom nezničenej africkej Maasai komunity. A musím povedať, že to bol najtop zážitok mojej výpravy.

 Moja miestna kamoška ma hneď z fleku upozornila, že to tí Maasai nie sú považovaní za ľudí. Na potvrdenie zapotila miestny nemiestny vtip, ktorý mi priblížil postavenie tejto komunity v Tanzánii: „Nehodu lietadla komentujú v rádiu: Neprežilo 6 ľudí a jeden Maasai!“ A keďže sa rada stretávam s miestnymi ľuďmi, tohto stretnutia som sa veru nevedela dočkať!

Moja vedomosť  Swahilčiny sa skončila otrepanou frázou Hakunama tata, a tak sa kamoška zhostila úlohy prekladateľky. Nevadí, aj tak som ju s radosťou používala.  Dokonca boli všetci nadšení, že „Mzoungu“ (výraz Tanzánijcov pre belochov) vie aspoň niečo zabrblať ich rečou.  A tak sme vykročili udupanou cestou do dedinky nasledujúc inštrukcie neznámeho muža.  Nevedela som čo ma čaká, ale toto som si nemohla nechať ujsť.

Keď cola slúži ako platobný prostriedok!

Ocitli sme sa obkolesené skupinkou ľudí odetých v kockovaných plachtách. Na nohách mali obuté sandále vytvorené z pneumatík. V sekunde ako ma zhliadli, svet pre nich prestal existovať. Keď som zbadala, že mojej miestnej kamoške nie je všetko jedno, skoro som si cvrkla. Našťastie sme prehovorili dvoch miestnych mladých mužov, aby nám ukázali ich krajinu. Celkom rýchlo sme sa dohodli, zjednali sme to na 10 dolárov a 2 fľaše Coly. Obidve sme si zhlboka vydýchli, usmiali sa na ostatných, ktorí sa už spamätali z mojej bieloty a poďme zvesela na výlet.

Nevadí že neviem čítať, mobil musí byť!

Maasai sú najznámejším kmeňom v Tanzánii a zubami nechtami sa bránia nariadeniam vlády o povinnej školskej dochádzke, či držaniu kroku s vývojom spoločnosti. Podľa vyjadrenia najstarších, sú už aj tak trestaní od Boha za používanie mobilov.  A preto sa vraj dožívajú už len 90 rokov namiesto 120. A tak som teda podrypla mojich sprievodcov, že oná Cola čo im dám je tiež porušením ich zásad. Veď sa mi dušovali, že konzumujú len to, čo si dopestujú. Očividne im to žily netrhalo a vyzerali,  že ten polliter sladkej vody im za to obetovanie 30tich rokov života stál.  

 

Žena musí byť zabezpečená!

Maasai peniaze veľmi nepoužívajú a bohatstvo sa určuje počtom dobytka. Podľa dobytka si potom chlapi doplnia aj ženy a tak má neraz Maasai geroj aj 10 žien. Avšak každá jedna musí mať vlastný domček. Maasai však so svojimi ženami spí, len keď chce rozšíriť svoje potomstvo. Tak sa vyhýba tomu, aby sa nedaj Bože do niektorej z nich nezaľúbil. Takáto bolesť srdca by mu potom spôsobovala problémy, keď putuje s dobytkom počas polročných výprav. Vtedy však neraz zablúdi do obydlí žien svojich kamarátov, kde svoje vášne môže uspokojiť. Kamarát taky rád a potom chudáci Maasai nevedia, koho tie deti sú! Aby však neprišlo k nedorozumeniu, muž dá presne svojím ženám vedieť, ktorého kamaráta si do domu môžu pustiť!

Mám sa vydať či nie?

Žena môže byť len s mužom, ktorého jej povolí manžel a ostatní ruky preč, lebo to už je nevera. Aby ženy boli verné, robia im v detstve kompletnú vyriezku. Taktiež veria, že klitoris je zdrojom baktérií. Keďže som sa počas našej výpravy jednému mládencovi zaľúbila, rozhodol sa ma bez okolkov požiadať o ruku. Vraj to rozdýcha, keď si nedám spraviť vyriezku a nebude mať inú ženu za manželku, keby aj tisíc kráv má. Dokonca sám navrhol, že mi každý deň zabezpečí kozie mäso na večeru! Nuž, takáto lukratívna ponuka nepríde každý deň a tak som mu prisľúbila, že sa do konca našej výpravy rozhodnem! Pri stretnutí jeho nie príliš voňavých kamarátov som sa však rozhodla, že zabočenie jeho kamarátov do môjho domčeku tiež neprejde. Okrem toho ma zobrali na obhliadku ich blatových obydlí, kde by sme sa museli s kozou deliť ešte aj o kožu na spanie . A tak som s ťažkým srdcom moje africké zásnuby zrušila.

Zázračné jazierko!

 Pol dňa na horúcom slnku za nami a ja som ťahala vysušený jazyk za sebou. Maasai mi sľúbili, že v najbližšej osade zoženú vodu, načo moja čierna kamoška očividne zbledla. Vraj mne, európskej pusinke, na zakrútenie bruchom stačí málo a nech sa radšej nedotknem ničoho, čo mi dajú.  Keď mi s úsmevom na tvári ukázali na vzdialené hnedé jazierko, rýchlo som zistila prečo tak zareagovala.  Jazero slúžilo na umývanie dobytka, zdroj vody na varenie a pitie či pranie. Podľa ich slov sa oni umývať nepotrebujú, ale pre radosť sa tam raz začas očľapkajú. Preglgla som naprázdno a uznala,  že takúto „priezračnú“ vodu by mali problém spracovať aj črevá môjho ratlíka.

Bez obriezky nie si chlap!

V strede osady som zazrela stenu z rákosia. Nestihla som ešte ani ústa otvoriť a už som bola pozvaná na udalosť roka, kedy sa z chlapcov stávajú muži.  Za rákosím sa do radu postavia 13-roční chlapci z osady, tou istou mačetou im jednému za druhým odseknú predkožku, vyrazia zub a dajú napiť kozie mlieko. Keď nevydajú ani hlásku, tak prešli skúškou dospelosti. Každý dostane po krave a sú vyslaní na hľadanie svojej nastávajúcej prvej manželky. Je to teda radosť byť deckom v tomto kmeni, ja som v trinástich ešte káčera ťahala na šnúrke...

viac cestovateľských článkov pozri na:http://notroublegotravel.com/sk/blog/

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?